Shatter Me - Kapitola Druhá

24. června 2014 v 13:35 | Fame Fox |  Shatter Me

Kapitola druhá
Niekde hlboko v tmavom zabudnutom lese, nachádzajúci sa medzi Purpurovým kráľovstvom a zemou známou ako krajina kameňov a smútku, existovala prekliata dievčina uväznená v malej sklenenej guli, inak aj prezývanej snežnej guli. Povrávalo sa, že bola živá a dokázala sa pohybovať. Vraj stále hrávala na husliach a svojou krásou by prekonala všetky princezné na svete.

Mnoho princov sa ju snažilo zachrániť ale márne. Mocná a zlá čarodejnica nastražila mnoho pascí a úloh po lese, že sa k prekliatej princeznej nemohol nikto dostať. Čo ak nikdy v živote neexistovala a sú to legendy? Čomu človek rýchlejšie uverí? Tomu, čo sa rozpráva alebo faktu, že takáto princezná nikdy neexistovala?
Dievčina v guli mala aj meno, ktoré nikto nikdy nepoznal. Často sa dívala na okolitý les spoza guli, nežnými rúčkami sa dotýkala skla a sledovala ten smútok, ktorý sa vôkol nej obklopoval. Túžila vidieť radosť a skutočný svet. Prestala počítať roky, ktoré strávila v tomto nepeknom väzení. Keby si ju aspoň ľudia medzi sebou podávajú, bolo by to lepšie ako žitie v temnote a samote.
Ale keď chytila do rúk husle a začala si vyhrávať len tak pre seba, guľa žiarila na niekoľko metrov. Bola to radosť, šťastie a nádhera, ktoré dokázali ožiariť okolie. To sa však čarodejnici nepáčilo a tak ju vrhla do tmavšej časti lesa, kde ani tá krásna žiara nepomôže jej vyslobodeniu. Princezná však nebola hlúpa a vo svojom hraní pokračovala, pretože len tak mala aspoň minimálnu šancu, aby sa odtiaľ dostala...


Svetlé aj tmavé záblesky obklopujúce jeho zrak, mu spôsobovali miernu bolesť. Zakrýval si tvár rukami, brodil sa hustými kríkmi a snažil sa dostať za žiarou, ktorá ho lákala. Počul jemné zvuky sláčikového nástroja. Zneli tak nádherne, až mu praskalo srdce. V tom momente videl pred sebou ďalší záber. Rútiacu sa guľu smerom k nemu, v ktorom bola nežná dievčinka so žiarivými očami. Snažil sa ju chytiť ale odrazu sa guľa spomalila. Bola to večnosť, kým k nemu mala doletieť a pritom sa od neho nachádzala len zopár metrov. Načahoval ruky čo najviac sa len dalo, počúval svoj vlastný dych. Dokázal jej vidieť do tváre a perfektne počul slová, ktoré zneli v jeho hlave.
Rozbi ma... Rozbi ma...
Ponoril sa do kúpeľu z červených lupeňov a stúh. Dopadol našťastie do mäkkého a zhlboka sa nadýchol, akoby sa práve vynoril z vody. Natiahol pred seba ruky, kopal nohami a snažil sa postaviť. Nešlo mu to. Tie stuhy sa mu pevne omotali vôkol nôh aj pása a nechceli ho pustiť. Ťahali ho smerom do seba. Kričal a vzpieral sa, no nepomohlo. Potopil sa do červeného raja, ktorý ho opäť priviedol do temného lesa patriaci hrôzostrašnej a zlej čarodejnici.
Padol na čiernu lúku plnú mŕtvych a oschnutých kvetov. Cítil z nich zatuchlinu a zlo. Za to mohla jedine jedna osoba. Ona. Odporná mrcha, ktorá prekliala takú nevinnú krásku. Postavil sa na rovné nohy, zamračil sa a vytasil strieborný meč, ktorý mal pripnutý po svojom pravom boku. Chcel sa brániť predtým, čo sa bude diať.
V pozadí sa vynorila čierna silueta pripomínajúcu ženu. Čarodejnica sa k nemu pomaly a nebezpečne blížila. Najradšej by ho pohltila svojimi čiernymi očami. Pristupovala k nemu ako duch, naťahovala pred seba ruku a snažila sa uvaliť kliatbu, ktorá by ho zahubila. Opäť začul ten nežný hlások. Akoby bol kúsok od neho.
Rozbi ma... Rozbi ma... William!


Prudko sa posadil. Rukami si pretrel svoju spotenú tvár a nabral do pľúc vzduch. Z tých príbehov, ktoré mu posledné dni rozprávala starena bylinkárka, ktorú si povolal jej otec, mu začínalo šibať. Posledné noci sa mu nesnívalo o ničom inom len o nej a zlej čarodejnici. Veď je to iba rozprávka, ktorá sa rozpráva po svete už niekoľko desaťročí. Ako by to mohlo byť skutočné?
Postavil sa na nohy a poriadne sa ponaťahoval. Podišiel k oknu a odhrnul tmavomodré závesy, ktoré boli hebké na dotyk. Pozrel sa von oknom. Na nádvorí sa zbehlo kráľovo malé vojsko. Rozhodli sa ísť na poľovačku- patrilo to k tradičnej zábave na tomto kráľovstve. Tým pádom mala kráľovná na seba viac času a mohla sa rozprávať s hradnými dámami o bežných ženských veciach.
Ozvalo sa klopanie na dvere. Dnu bez dovolenia vbehla malá dievčina, ktorá mohla mať tak šesť rokov, hodila sa mladíkovi do náručia a on si ju vyzdvihol na ruky. Bola to jeho milovaná malá sestrička, ktorá bola múdra a milá. Presný opak od jej otca- hlavne čo sa týkalo tej milosti. Ich otec, sám veľký kráľ Nočného kráľovstva, nebol práve najmilší, avšak spravodlivosť poznal. Ich matka, kráľovná, bola múdra, sebavedomá a chápavá. Toto kráľovstvo vždy zvíťazilo nad vojnami, pretože mali dobré strategické plány a radcov.
"Otec odchádza," pošepkalo dievčatko bratovi. "Konečne si budem môcť spievať po chodbách." To bola ďalšia vec, ktorú nemohli. Spev bol zakázaný v celom kráľovstve, pretože príliš rozptyľoval. Pohladila ho po jeho hnedých strapatých vlasoch a on jej za to venoval priateľský úškrn. "Idem do izby, do kým ma matka nevidí." Zoskočila z neho dolu a rozbehla sa niekam preč. "Maj sa William."
Dvere sa zabuchli a on zostal opäť sám so svojimi myšlienkami. Znovu sa pozrel von. Kráľ so svojimi mužmi pokojne opustili hrad. Vrátia sa až za tri či štyri dni. Tak trvala jedna poľovačka. Mladý princ aspoň bude môcť spokojne odpočívať v izbe, čítať si knihy, učiť sa niečo nové a nikto ho nebude buzerovať za každým, keď niečo spraví, či nespraví.
Myšlienky mu zase raz prešli k tým snom a príbehu, ktorý mu starena porozprávala. Stále sa mu odohrával pred očami, videl tú bezmocnú začarovanú dievčinu ako je uväznená v snehovej guli s husľami a čaká na vyslobodenie. Tomu príbehu začínal veriť. Odpredu aj odzadu. Bolo to zvláštne, ale dievčina podľa jeho predstáv bola nádherná, tak krásna, až sa pri tej predstave mierne zachvel.
"Zmätený?" Za jeho chrbtom sa objavila starena bylinkárka s prekríženými rukami na hrudníku. Pohľad mala vážny a dívala sa mu priamo do tváre, hneď po tom, ako sa k nej otočil. Na sebe mala dlhé tmavozelené šaty so zlatistým opaskom, vlasy zahalené látkou rovnakej farby ako boli jej šaty. "Nevieš či tomu uveriť alebo nie?"
"Ako ste sa tu objavili?" spýtal sa vystrašeným hlasom.
"Vidím, že odkedy som ti porozprávala ten príbeh, nie si celkom vo svojej koži," urobila krok bližšie a ruky si dala vedľa tela. "Je len na tebe, či tomu uveríš alebo nie," usmiala sa.
Mierne sa zamračil. "Prečo by som mal tomu veriť?"
Nadýchla sa. "A prečo nie?" odpovedala mu otázkou. "Mnoho príbehov je pravdivých. Nie sú to len rozprávky. Deti uveria, ale časom zabudnú. Dospelí sa na tom zabávajú. Ako si na tom ty, milý princ?"
Zmätene si ju prezrel od hlavy po päty. Už sám videl, že je neobyčajná keďže sa len tak zjavila v jeho izbe. Za normálnych okolností to bolo neprípustné ale teraz... "Ja neviem," hlesol. " V čo mám veriť?"
"Rozhodnutie je na tebe. Sám uvidíš, čo sa stane po tom, keď uveríš alebo nie."
William sa otočil k oknu a prezrel si okolie. Schyľovalo sa k dažďu. Jeho otec by si nenechal ujsť takúto udalosť. Ani dážď ho pred ničím nezastaví. "Čo sa stane ak tomu uverím?" spýtal sa ráznym hlasom a opäť sa otočil smerom k starene. Ona tam bohužiaľ nestála. Avšak po nej zostal na zemi kúsok listu. V skutočnosti šlo o malý maľovaný obrázok. Pristúpil bližšie, natiahol ruku a uchopil ho. Otočil ho z druhej strany a to čo uvidel mu vyrazilo dych.
Dievčina s medenými dlhými vlasmi, modrými očami a bielou pokožkou mu pripomínala tú, ktorú vídal vo svojich snoch. Stále si ju prezeral a obdivoval jej krásu. Ako to? Odkiaľ získala starena maľbu tej krásky, ktorú vídal v snoch ? Alebo... Alebo tie sny a príbehy boli naozaj skutočné? Priložil si obrázok k srdcu a privrel oči. Snažil si prihnať sny a obrazy do svojej mysle a predstavil si to, čo už videl niekoľko nocí.
Nežná dievčina uväznená v malej sklenenej guli, ktorá čakala na vyslobodenie, prekliata zlou čarodejnicou, ktorá nastražila mnoho pascí. Cítil, že ju musí zachrániť, vyslobodiť z toľkého trápenia a pomôcť kráľovstvu, ktoré upadlo do odpornej kliatby pre nič za nič.
Jeho oči sa po otvorení rozžiarili a cítil, že musí niečo spraviť. Hneď! Teraz mal na to jedinečnú príležitosť, kým jeho otec nie je doma a rodičia mu neposielajú nevesty a nechcú z neho spraviť mladého kráľa. On má právo rozhodovať sa sám o tom, koho si vezme za ženu.
Bol iný, než jeho rodičia. A jeho sestra tiež.

predchádzajúca x ďalšia

Napísala:
Fame Fox

(Dnešná časť je prednastavená, pretože momentálne [naozaj!] sedím v autobuse smerom do Prahy.)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Simix Simix | Web | 24. června 2014 v 19:50 | Reagovat

Aww, krásný blog :)
Úplně mě fascinuje to záhlaví .. :3

2 Simix Simix | Web | 24. června 2014 v 19:51 | Reagovat

[1]: Miluju Upíří deníky :3

3 Wer Wer | E-mail | Web | 29. června 2014 v 13:50 | Reagovat

Fuck! Ja som ti ešte nenapísala komentár? Totálne som na to zabudla. Strašne sa mi páčil ten úvod a opisy, ako si to všetko dávala dokopy, úplne som si to predstavovala. Krásne. Takže teraz pôjde William na záchrannú misiu? Som zvedavá, čo ho postretne. Dúfam, že nestretne nejakých trpaslíkov alebo tak :D  To kráľovstvo je fakt čudné (nie v tom zmysle, že si ho blbo vymyslela- chápeme sa, nie?), tam by som žiť nechcela :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama