Únor 2014

The Bloody Diary 2- Pach Krvi (12)

23. února 2014 v 12:20 | Fame Fox |  The Bloody Diary 2
(Text nebol upravený. Ospravedlňujem sa za chyby.)
Pach krvi (12)
Tiché ráno. Slnečné lúče sa dostali do domu. Priniesli príjemné teplo, ktoré pohladilo spiaceho Stefana po tvári. Pomrvil sa a prehodil na druhý bok. Natiahol ruku na miesto, kde mala spať Leanna. Namiesto toho nahmatal paplón a podušku. Pootvoril oči. Nebola tam. Rukami si prešiel po tvári a zívol si. Ponaťahoval sa a posadil. Využil svoje schopnosti a započúval sa do toho podozrivého ticha. Vlastne, preňho ticho neexistovalo. Počul by hocičo na niekoľko desiatok metrov. A tento krát počul buchnutie dverí a šuchotanie papierových tašiek. Usmial sa.
Leanna hodila všetky potraviny na stôl a oprášila si ruky o seba. Zľahka sa pousmiala a očami sa rozhliadla po okolí. Rada sa pohrávala so svojou silou. Cítila, že má viac moci ako predtým. Dokáže naozaj aj nemožné. Byť duchom bola zábava, byť nesmrteľnou žijúcou bytosťou so schopnosťami, to je ešte lepšie. Zatvorila oči, zhlboka sa nadýchla a jedinou krátkou myšlienkou spôsobila vôkol seba veľké veci. Všetok nákup sa behom sekundy uložil na svoje miesto. Papierové tašky sa uložili do jedného šuplíka a kuchyňa vyzerala tak ako predtým.

Bank

21. února 2014 v 11:58 | Fame Fox |  Jednorazovky
Malý návrat s jednorázovkou. Mierne uchylná, ale to len preto, že si ju vyprosila moja kamarátka. Enjoy...

BANK
Bývala som na Leytonstone zastávke v Londýne. Bola to jedna z tých útulnejších častí Londýna a mne, ako prisťahovalcovi, sa tam neskutočne dobre bývalo. Prednedávnom to boli tri toky od môjho príchodu. Začínala som ako obyčajná knihovníčka s veľkým snom a teraz? Ten sen sa postupne napĺňa. Ľudia si ma začínajú všímať, pretože moja prvá kniha sa začína veľmi dobre predávať. A nie len to. Aj ako fotografka nie som na zahodenie. Skrátka, plním si moje nesplnené túžby a sny.
Zľahka som sa opierala o jeden vysoký múr, ktorý bol z jednej strany ošarpaný a z druhej pre zmenu popísané biele kachličky. Čakala som na metro. Podľa informačného panelu, vlak by mal prísť o necelú minútu. Popravila som si čierne slnečné okuliare na nose, nahodila letmý úškrn a rozhliadla sa po okolí.
Zazvonil mi mobil. Vedela som, kto mi volá. Na ten telefonát som čakala už niekoľko minút. Pozrela som sa na display. Dan. Ó áno, pomyslela som si nadšene. "Áno?" môj hlas znel celkom uvoľnene, ba priam miestami až nadšene.