Jedna škola končí, druhá začína...

28. června 2013 v 16:23 | Fame Fox

Jedna škola končí, druhá začína...

Konečne je tu deň, kedy sme sa rozlúčili s našou milovanou školou, vzali si vysvedčenia a rozbehli sa domov. U každého prebiehal tento deň inak. Niekto sa tešil a s radosťou vstal, ďalší radšej ani neprišli do školy, lebo sa im nechcelo- ako napríklad našim chalanom. Ja som tento deň brala celkom normálne. Ako všedný deň.
Vstala som o piatej hodine aj dvadsiatej minúte. Vlastne, zobudila som sa o niečo skôr, keďže moji rodičia sa chystali do Čiech. Ja som s nimi nešla. Nemohla som. Predsa máme vysvedčenie a nechcelo sa mi tam ísť. Späť k veci. Umyla som si hlavu, sprcha bola večer, a šla sa naraňajkovať. Popritom som nejako debatovala s otcom. Stále ma poúčal o tom čo smiem alebo nesmiem, či čo mám porobiť. Moja mama robila to isté. Po tomto dlhom a otravnom rozkazovaní a prikazovaní, konečne som si obliekla aspoň niečo na seba a usušila vlasy. Pre dnešný "špeciálny" deň som zvolila čierne bodkované šaty z Londýna. Vlasy som si vyčesala do veľkej čudnej bomby a skôr než som nahodila make-up, šla som vyvenčiť môjho psa Lenyho. Mali ste ho vidieť. Neskutočne skučal za mamou. On sa s ňou nikdy nevie rozlúčiť, hlavne keď idú do ČR a on musí chudák zostať so mnou doma.

Preskočíme zopár detailov, jazdu autobusom, rozprávaní sa s kamarátkou o paródií menom Dano Drevo a prepnime sa rovno do školy.
Do triedy som zázračne prišla ako druhá, po tom, čo som si vybavila pečiatku na vlak. (Sakra, už mi bude platiť iba do 30.6 2014. Aj vysvetlím prečo.) Začala normálna konverzácia s jednou spolužiačkou, potom prišla ďalšia a odrazu som začala pindať na to, že prečo by sme mali triednej kupovať darček- alebo aspoň niečo v takom zmysle. Verte mi, my máme zvláštne vzťahy v triede a máme tak rozdielne názory, že by ste neverili. Haha, verte - neverte. Znie to vtipne.
Onedlho, pred odbitím ôsmej hodiny ráno, už takmer polovica spolužiakov bola v triede. To je úspech. Po ôsmej sa dovalila aj druhá polovica. Vlastne, piati chýbali. Samozrejme, dovalila sa triedna, povedala nám pár priteplených slov, rozdala vysvedčenia a hurá domov!
Moje vysvedčenie bolo celkom fajn. Iba dve trojky- matematika, chémia. Zhoršila som si Slovenčinu na dva- lenivosť moja, a biológiu- to mi nevadí. Ešte aj Umenie a kultúru som mala na dva. Celý rok sme nič nerobili a odrazu "prezentáciu". Kašlala som na to a nič jej nedoniesla. Tak mám dva. Irónia je, že zo Španielčiny, ktorú neviem a chcem ísť z nej maturovať, mám jedna. Z trojky na jedna! A z Angličtiny, ktorú sa učím 13 rokov, mám dva. (Toš, gramatika mi akosi nejde, ale s rozprávaním nemám problém, ba dokonca nerobím chyby.)
Čoskoro som vyšla von zo školy a moja prvá myšlienka bola, čo budem robiť cez leto? Nemám brigádu, čo znamená, že nemám peniaze. V tom mi napadlo, že si vlastne robím vodičák.
A tak, jedna škola sa skončila a druhá začala. Každú stredu chodím na vodičský kurz. Nechcela som, no musím a je to celkom potrebné. Čo ak sa niečo stane a ja budem musieť ísť niekam autom? Desí ma tá predstava, že ja budem šoférovať. Vlastne, ani neviem prečo som sa na to dala. Mám problém učiť sa do školy, nie to ešte na autoškolu. Uvidíme ako mi to pôjde. Mám to šťastie, že sused, čo býva podobnou, robí v tej autoškole. Je milý, príjemný a zábavný. Nebojím sa, že by som to nespravila. Dobre, bojím, ale pri ňom to nebude až také strašné.
Keď nám rozprával príhody do skúšok a jázd, smiali sme sa na tom. S mojou dobrou kamarátkou sme sa vždy na seba pozreli takým štýlom, ktorý znamenal: "Celá ja." Naozaj! Také hlášky a to čo tie decká porobili, akoby sme sa v tom videli. Neskutočné.
Je neuveriteľné, že ešte jeden rok a potom koniec. Áno, ja o rok maturujem a teším sa na to. Ten pocit, že konečne odídem preč z toho gympla a nikoho neuvidím, ma teší. Z prof. Zboru mi bude chýbať slovenčinárka a bývalá profesorka na španielčinu (našťastie býva v mojom meste). Z triedy mi budú chýbať dievčatá, ktoré ma prijali medzi seba. Je nás šesť a máme sa fajn. Tri baby z našej skupinky nejdú na stužkovú. Nevadí. Je to ich slobodné rozhodnutie. Aj tak ich budeme mať radi. Škoda, že sme si ako triedna nestihli objednať aspoň tie oznámenia. Ani sa nečudujem. My sme taká trieda, aká sme. Bohužiaľ. Ja som radšej povedala "je mi to jedno, prispôsobím sa väčšine." Aj to tak robím. Síce neviem kedy som súhlasila s tým, aby naša matematikárka bola krstnou mamou, ale fajn. Neriešim. Ja ju nebudem na stužkovej obskakovať.
Riešim tu hlúposti, namiesto toho aby som sa držala témy.
Teraz si ideme dva mesiace užívať slnko. Ak vlastne nejaké bude...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama